Výroba trupu olištovaním

Sú dve metódy ( ktoré ja poznám ) stavby trupov modelov lodí. Prvá spočíva vo vytvorení kopyta ( matrice ) trupu lode z polystyrénovej peny. Následne sa na tomto kopyte vytvorí z epoxidovej živice a niekoľkých vrstiev sklenej textílie takzvaný laminát ( v prípade ak staviate trup lode, ktorý bude enormne namáhaný alebo trup vetroňa resp. vo všeobecnosti lietadla je vhodné použiť na jeho spevnenie aj uhlíkové vlákna, ktoré mu pridajú výnimočnú pevnosť ), čo predstavuje samotný trup. Touto metódou som trup nikdy nevyrábal, preto iba tak veľmi všeobecne. Ale poznám modelárov, ktorí používaju pri stavbe iba túto metódu, takže určite aj ona má svoje výhody. Jednou z nich, jasná „na prvý pohľad“ je nepomerne rýchlejšia stavba trupu v porovnaní s druhou metódou, ktorú ja používam a myslím si, že sa v nej dobre vyznám. Obe metódy majú niekoľko spoločných krokov, na ktoré poukážem keď sa k nim dopracujem. Teraz už k samotnej druhej metóde.

Táto metóda by sa dala nazvať metóda olištovania/lištovania alebo oplankovania/plankovania. Budem sa snažiť ju popísať veľmi podrobne aby sa podľa nej mohli riadiť (stavať trup ) aj začínajúci modelári. Aj keď treba poznamenať, že určítá manuálna zručnost je namieste.

Ako prvé potrebujete ( ak nepočítam odhodlanie a chuť do práce ) plán, podľa ktorého budete Váš model stavať. Keďže sa lodnému modelárstvu venujem už 15 rokov, pamätám si časy, keď tieto plány bolo dostať v modelárskych obchodoch za cca 10 Kčs a vydavateľom týchto plánov bolo nakladateľstvo Naše vojsko. Treba však povedať, že vo veľkej väčšine to boli plány modelov lietadiel. Spomedzi plánov modelov lodí to boli len plány menších vojenských lodí ako sú napr. strážne člny, torpédoborce a iné ( vojnové lode sa mi najviac páčí a preto sa im aj výhradne venujem ).Poznánka : druh stavanej lode samozrejme nemá žiadny principiálny vplyv na postup výstavby. Plány na krížniky a bitevné lode ani v tej dobe nebolo možné kúpiť bežne v obchode, ale iba medzi ľuďmi-modelármi. A s najväčšou pravdepodobnosťou tomu nebude inak ani dnes. Ja som plán na svoj najväčší model USS North Carolina BB55 zohnal tiež touto cestou. Len pre zaujímavosť vtedy v roku 1989 ma stál tento plán resp. súbor plánov, ktorý pozostával z 5 A0 výkresov a niekoľkých A4 výkresov 200 Kčs. Samozrejme plán a plán nie je to isté. Medzi jednotlivými plánmi bývajú veľké rozdiely čo sa týka zobrazenie detailov a presnosti. Absolutnou nevyhnutnosťou je, aby plán obsahoval nakreslené profily trupu lode t.j. jej rebrá. Tak isto ako rebrá u človeka určujú tvar jeho trupu je to aj pri modele lode. U plánov, ktoré boli predávane v modelárskych obchodoch bolo rozkreslené každé rebro samostatne. Presne povedané jeho jedna polovica ( ľavá alebo pravá ). Na nasledujúcom obrázku vidíte výrez takéhoto plánu kde je zobrazených niekoľko takýchto rebier.

Modely lodí sú vždy symetrické podľa pozdĺžnej osi, takže z jednej polovice rebra poznáme rebro celé ( druhá polovica rebra, ktorá na pláne nie je zobrazená je zrkadlovým obrazom nakresenej polovice ). Trušku zložitejšie je to u lodí, plány ktorých sa nepredávajú v obchode. U nich sa predpokladá už určitá skúsenosť staviteľa-modelára. Pri týchto plánoch už nie su rozkreslené jednotlivé rebrá, ale „iba“ profily trupu. Tieto profily umiestnené do jedného obrázku sú zobrazené na nasledujúcom obrázku ( obrázok č.2 ).

Treba však poznamenať, že uvedené profily trupu ( obrázok č.2 ) sú veľmi zložité ( profily veľkej väčšiny ostatných modelov sú výrazne jednoduchšie ) a stavba modelu s takýmito profilmi už vyžaduje skúseného modelára. Číslo pri každom rebre resp. profile znamená miesto jeho umiestnenia v pozdĺžnom smere t.j. pri bočnom pohľade ( bokoryse ) vidíte čísla (je ich toľko ako rebier resp. profilov ), kde majú byť jednotlivé rebrá umiestnené. Obdobne ako u človeka prvé rebro je napr. vo výške 1,26 m nad zemou, druhé rebro vo výške 1,31m tretie 1,34 m atď. Ako vidieť z tohto príkladu, ani u rebier trupu lode nebudú resp. nemusia mať rovnakú vzdialenosť medzi sebou. Ak sa profil trupu bude meniť málo resp. pomaly t.j. rebrá sa podobajú čo do tvaru aj veľkosti ( hlavne tvaru ), bude vzdialenosť medzi nimi spravidla veľká ( pri mojej North Carolina cca 20 cm ). To sú profily číslo 8,9,10,11,12,13,14 na obrázku č.2. Ale ak sa bude profil meniť veľa resp. rýchlo, rebrá budú vedľa seba bližšie, aby čo najlepšie (najpresnejšie ) opisovali tvar trupu. To sú profily číslo 1/2,1,2 a 17,18,19,19 1/2 na obrázku č.2. Rozdiely medzi rozkreslenými rebrami a spoločnými profilmi sú nasledovné:

Ak sú rebrá rozkreslené sú v nich už vyznačené výrezy ( na obrázku č.3 sú zvýraznené červenými „kružnicami“ ), do ktorých sa majú umiestniť lišty, keď sa budú rebrá zlepovať do kostry trupu. Treba si uvedomiť, že jednotlivé výrezy sú vo všetkých rebrách umiestnené na obdobných miestach. To znamená, že výrezy č.2 a 3 musia byť vo všetkých rebrách v rovnakej vzdialenosti odo dna, t.j. musia byť rovnobežné s dnom. Výrez č.1 musí byť vo všetkých rebrách v rovnakej vzdialenosti od osi rebra. Výrez č.4 sa umiestňuje vždy do stredu spodnej časti rebra. Tento výrez by mal byť väčší ako ostané výrezy ( hlavne pri veľkých modeloch ), aby sa doňho mohla vlepiť lišta s najväčším prierezom. U mojej North Caroliny - NC, ( jej spoločné profily sú na obrázku č.2 ), ktorá v mierke 1:100 má dĺžku 222 cm, je prierez tejto základnej lišty (hranolčeka ) 10 x 25 mm. Takéto výrezy ale v spoločných profiloch nie sú naznačené ( pozri obrázok č.2 ). V takom prípade si treba tieto výrezy do profilov zakresliť pri dodržaní podmienok o umiestnení týchto výrezov, ktoré som uviedol vyššie. Aj u tak veľkého modelu akým moja NC je stačí umiestniť 5 výrezov pre líšty-nosníky a to nasledovne. Jeden výrez pre základný nosník - výrez č.4 obrázok č.3 s rozmermi cca 10 x 20 mm. Dva výrezy ( naľavo a napravo od osi rebra ) - výrez č.1 na obrázku č.3 s rozmermi cca 5 x 10 mm. Dva výrezy ( na ľavej a pravej strane rebra ) - výrez č. 2 alebo 3 na obrázku č.3 s rozmermi cca 5 x 10 mm. Ešte raz pripomínam, že výška umiestnenia výrezu ( výrez č. 2 alebo 3 ) na boku rebra sa musí merať odo dna lode, lebo rebrá ( profily rebier ) nie sú rovnako vysoké a všetky rebrá ( s výnimkou rebier č. 18, 19, 19 1/2 k tomu sa ešte dostaneme ) majú spoločné dno ( pozri obrázok č.2 ).

Ak sú rebrá rozkreslené, tak vrchná časť rebier ( čo je v podstate paluba ) je rovnobežná so spodnou časťou rebra teda dnom. V prípade spoločných profilov ale vrchná časť rebra nie je nakreslená a preto si ju musíme dokresliť. Z pravého horného bodu profilu rebra ( to platí ak je nakreslená pravá polovica profilu a z ľavého horného bodu ak je nakreslená ľavá polovica ) sa nakreslí čiara rovnovežná so spodnou časťou profilu rebra t.j. s dnom resp. kolmá na os profilu rebra. Pozri obrázok č.4 kde sú tieto čiary nakreslené červene.Teraz keď sme si vysvetlili časť teórie môžeme pristúpiť k samotnej stavbe. Potrebujeme preklepový papier alebo pauzák, ktorý položíme na výkres s rebrami alebo spoločnými profilmi. Pomocou pravítka nakreslíme os rebra ( v ďalšom už nebudem rozlišovať pojem rebro a spoločné profily, iba ak to bude situácia vyžadovať ) a vrch rebra a ostatnú časť obvodu rebra obreslíme čo najpresnejšie podľa presvitajúceho plánu. Ak chceme mať model absolútne presný ( napríklad na súťaž makiet ) potom z celého obvod rebra ( samozrejme s výnimkou osi rebra ) musíme ubrať cca 2 mm, to znamená že rebro bude o 2 mm menšie. Toto zmenšené rebro „narastie“ o spomínané 2 mm keď sa naňho nalepí obšívka-lišty na pôvodnú veľkosť, ktorá je zobrazená v spoločných profiloch. Papier preložíme na polovičku presne podľa osi rebra a podľa obkreslenej polovice rebra tento papier vystrihnem. Po narovnaní papiera máme na ňom celý obrys rebra. Takto by teoreticky mohol tvar rebra vyzerať, ale po vlepení takýchto rebier do kostry trupu by vo vnutri trupu nebolo miesto na montáž technických náležitostí akými sú motory, prijímač, baterky, servá atď, lebo by v trupe vznikli sekcie. A to preto, lebo rebrá sú plné, nemajú v sebe otvory. Z tohto dôvodu musia byť rebrá vo vnútri duté t.j. vnútro rebier musí byť vyrezané (odstránené). Toto vyrezanie vyzerá asi tak ako je znázornené červenou farbou na obrázku č.5. Toto vyrezanie zďaleka nemusí byť také presné zrealizované ako má byť vyrezanie obvodu samotného rebra. Vyrezanie vnútra rebra sa má viesť v takom mieste, aby po odstránení vnútra ostala hrúbka steny rebra, ktorá je na obrázku č. 5 vyznačená modrou obojstrannou šipkou asi 15 mm. Hrúbka tejto steny je závislá od viacerých faktorov, akými sú napríklad veľkosť samotného modelu, veľkosť výrezov pre lišty, hrúbka preglejky, z ktorej sa rebrá budú vyrezávať. Takže teraz na vystrihnutý obrys rebra nakreslíme ešte budúce vnútorné vyrezanie rebra. Takýto hotový plán rebra nalepíme na preglejku a pomocou lupienkovej pilky ho vyrežeme. Pripomínam, že vonkajší obrys rebra a výrezy pre lište sa snažím vyrezať čo najpresnejšie. Takto postupujem aj s ostatnými rebrami. Keď mám všetky rebrá vyrezané, šmirglovým papierom vybrúsim všetky novovytvorené rezné plochy. Opätovne pripomínam, že aj pri brúsení sa zameriam hlavne na dôkladné vybrúsenie vonkajšieho obrysu rebra. Ešte som zabudol spomenúť akú hrúbku preglejky použiť. Hrúbka by mala byť taká, aby sa do rebra dal bez problemov zapichnúť ( najlepšie ) modelársky špendlík, keď sa bude na rebrá lepiť obšívka (lišty). A to je asi 5 a viac mm. Samozrejme je zbytočné ba až nevhodné aby to bolo viac jako 10 mm. Ďalší postup na budúce.

Zoznam parametrov všetkých porovnávaných SPEED motorčekov najdete v xls súbore tu.